Peter Graham (CZ)

Peter Graham (vl. menom Jaroslav Šťastný) patrí už vyše päťdesiat rokov k začínajúcim skladateľom. Po celý tento čas sa úspešne bráni osvojeniu si hudobného remesla, zásad správnej kompozície i vytvoreniu vlastného štýlu. Namiesto toho sa uspokojuje s jednoduchým zvukom a v posledných rokoch sa snaží (podľa Brahmsovho vzoru) tvoriť hudbu úplne bez nápadu. Uvedenia jeho skladieb sú tak závislé nielen na interpretoch, ale aj na poslucháčoch – na nich záleží, či v tom niečo nájdu.

TALK: Problémy nového folklóru

Ľudová tvorivosť nezanikla, ale transformovala sa do nových podôb. „Global Village“ znamená aj návrat k „vesnickému“ štýlu tvorby, ktorý reprezentuje najmä kolektívna estetika a premenlivosť. S využívaním nahrávok sa vracajú aj spôsoby hudobnej tvorby viazané na čisto sluchovú skúsenosť (oproti notáciou fixovanej pamäti, ktorá bola typická pre aristokratickú kultúru).

Tento folklórny princíp preberania všeobecných prvkov je však využívaný aj v komerčnej sfére, ktorá imituje ľudovú tvorivosť a snaží sa ju nahradiť priemyselne vyrábaným tovarom s cieľom premeniť celú populáciu na konzumentov. Aj keď tieto snahy sú pomerne úspešné, má to aj opačný účinok: ľudia sa púšťajú do vlastnej tvorby – tá vzniká v malých miestnych enklávach alebo v internetovej diaspóre. Spektrum je veľmi široké: od naozaj amatérskych paródií až po vysoko sofistikované a intelektuálne improvizácie špecializovaných profesionálov. Napriek tomu sa toto všetko podoba na starodávny spôsob ľudovej tvorby s kolektívno-zdieľanými „fields“ ako inšpiračnými zdrojmi, kde ľudová pieseň predstavovala neuzavretý proces.

KONCERT: Hudba pre nenaladiteľnú gitaru

Nenaladitelna gitara, ktorú som dostal od svojej dcéry, keď si kúpila lepšiu, sa pro mňa stala zdrojom neustáleho prekvapenia v oblasti súzvukov a melodických tvarov. Keďže sa jej ladenie prakticky nedá zafixovať, užívam ju pre svoje improvizácie – tie sú večným dialógom s nástrojom, ktorý neovládam.