JAMA 77
„JAMA sa paradoxne týmto rodinne oslavným ročníkom najmenej napájala priamo na Adamčiakovu tvorbu a spolupracovníkov. Emancipáciou však nestráca nič zo slobody a zvedavosti, ktorou napokon dramaturgia Fera Királya a Evy Vozárovej vzdáva hold Adamčiakovmu odkazu najvernejšie.“
– Michalea Kučová, Flash Art 70, december 2023
„Tohtoročná Jama je zakopaná a tú ďalšiu čaká nové hĺbenie. Osobne som bol z tejto na bežné pomery vytŕčajúcej akcie príjemne prekvapený a teším sa na jej ďalší ročník.“
– Renát Khallo, Hudba.sk, 23. 10. 2023
„Furthermore, every one of them had at least an anecdote that connected them with Milan Adamčiak, who came from another world, but nevertheless got adopted and had been taken care of by the local community. (…) All in all, my experience of encountering, reflecting and documenting life in Belá came very close to my ideal imagination of engaging with an unknown place and its people at eye level over a short time.„
– Jürgen Rendl, z reflexie rezidenčného pobytu v rámci JAMA 77, 17. 10. 2023
„JAMA vytvára špecifický časopriestor (jamagický realizmus, ako to nazvala Eva), ktorý prekračuje hranice samotného festivalu aj jeho programu…Dokonca aj keď som nebola prítomná po celý čas, cítila som, ako to pôsobí… čarovné zážitky, otvorené hlavy aj srdcia, prepojenia s ľuďmi. Dávno som si tak neoddýchla, bolo to ako pekný trip a ešte stále z toho žijem. Ďakujem vám, že to robíte.“
– Alexandra Tamásová, kurátorka
„Už piaty rok na začiatku jesene sa v našej obci dejú “divy”. Naši občania, ktorí sú síce trošku konzervatívni, postupne spoznávajú aktivity, ktoré festival JAMA každoročne prináša. Každým rokom sú organizátori festivalu bližšie belianskej komunite.“
– Zuzana Durbáková, miestna poslankyňa a členka kultprnej komisie v Banskej Belej
JAMA 76
„JAMA ’76 neponúkla odpovede. Naopak, po minuloročnom programe, ktorý sa ešte len zľahka opieral o koncept programovej partitúry, sa tentokrát zahĺbila do konceptuálnej dramaturgie celkom nekompromisne. Na rozdiel od minulých vydaní tak bola viac mestskou hrou než spoločným pohybom prevažne štiavnickým extravilánom.
Ako však zaznelo už pri privítaní hráčov a hráčok, vo svete, ktorý každým dňom viac a viac hrubne, je potrebné hľadať nové spôsoby: (znovu)objaviť svoju citlivosť a vnímavosť, oslobodiť sa od očakávaní a požiadaviek, uvedomovať si, kam vedú naše rozhodnutia. A možno nakoniec z toho celého chaosu vznikne niečo radostne krásne – ako hudba znejúca podľa grafických partitúr, ktoré záznamom jednotlivých programových bodov na hracích plánoch JAMA ’76 vznikli počas celodenného kultúrneho putovania.“
„Dokonca ma aj teší, že sa organizátorom*kám podarilo tak trošku ma „napáliť“. Napokon, to, čo robí Jamu jedinečnou, je ten špecifický časopriestor, ktorý vytvárajú všetci organizátori*ky, účinkujúci*e aj návštevníci*čky spoločne. Svet, v ktorom panujú iné fyzikálne aj spoločenské pravidlá. Dynamicky sa v ňom miešajú nielen rozličné druhy umenia, ale aj sociálne bubliny a prostredia.“
– Alexandra Tamásová, Artalk.info, 4. 11. 2022
Tento ročník festivalu posunul kreatívne poňatie pocty zosnulému muzikológovi a umelcovi Milanovi Adamčiakovi, ktorý by oslavoval 76. narodeniny, do nových konceptuálnych dimenzií a opäť pripravil rôznorodý program bez hluchých miest. Pozostával predovšetkým z pperformatívnych prednášok, vystúpení experimentálnej hudby a návštev vybraných miest spojených so spomienkou na Adamčiaka. Tím organizártorov fero király a Eva Vozárová a ich hostia a hostky reinterpretovali rôzne podoby a polohy Adamčiakovej tvorby – od základnej premisy prepojenia života a umenia, cez vizuálne partitúry, ale aj tzv. sizyfobvské roboty (…).“
– Miroslava Urbanová, Flash Art 66, december 2022
JAMA 75
„To, čo sa už tretí rok v októbri odohráva v Banskej Štiavnici a jej okolí, nie je festival. Nejde iba o neprítomnosť pódií, výčapov a davov, JAMA ponúka najmä iný rytmus prežívania. Vystúpenia, hudba a stretnutia majú introvertnejšiu a introspektívnejšiu kvalitu.“
– Michaela Kučová, Kapitál 11/2021, november 2021
„Prepojenie tvorivých a sociálych bublín zúčastnených umelcov a prednášajúcich bolo počas všetkých troch ročníkov jedným z najsilnejších odkazov festivalu JAMA, hmatateľným cez nové známosti a priateľstvá, ale aj následné spolupráce. Toto dnes naša roztrieštená a medzi sebou sporo komunikujúca umelecká scéna potrebuje ako soľ, a to sa aj organizátorom darí vynikajúco.“
– Marek Kundlák, Vlna 89, december 2021
„JAMA je kolektívno dobrodružstvo, ktoré svedčí inntrovertom. Magické bolo odtrhnúť sa od davu a nájsť si vlastnnú perspektívu počúvania Nanofónie zoskupenia Ürenä Üzā, ktorá sa v sobotné ráo rozlievala nad hladinou tajchu Veľká vodárenská. Ak ste v ten istý deň vstávali o piatej, aby ste si zabalená v perinách vypočuli premiéru skladby Stratený človek Martina Burlasa, vlastne si nie ste istá, či ešte nesnívate.“
– Michaela Paštéková, Flash Art 62, december 2021
JAMA 74
„JAMA sa napriek všetkému aj tento rok v októbri uskutočnila vďaka umelecko-kurátorskému manažmentu tandemu Fero Király & Eva Vozárová, ich tohtoročnému tímu a zázemiu v Banska St a nica Contemporary priamo v Banskej Štiavnici.
Páči sa mi žáner „umelecká spomienka“, ktorý podujatie zaviedlo ako svoj PR opis. Je to stručné zhrnutie funkčnej a otvorenej kurátorskej koncepcie. Naznačuje, že hoci inšpiráciou je už uzavretá Adamčiakova tvorba, vzdáva sa pátosu historického pripomínania a odmieta byť pomníkom (aj počítaním ročníkov od narodenia MA, akoby bol stále živý). JAMA trvá na tvorivom pokračovaní z východiska jeho spôsobu myslenia rozvíjaním 1) nových a aktuálnych umeleckých prejavov priamo alebo voľne inšpirovaných jeho impozantne bohatou umeleckou prácou a 2) intermediálnych ideí a diel iných autorov a ich nových interpretácií.
Tento rok bola JAMA skôr hlboká ako široká, keďže sa celý (ne)festival presunul do on-line podoby bez živého publika. Ako uvidíme, to nakoniec celú akciu vypointovalo. Svätopluk Mikyta vyzdvihol moment improvizácie a to, že bez publika sa pre participujúcich stal festival happeningom. Zuzana Bodnárová vyslovila myšlienku, ktorú si viacerí účastníci minulého ročníka (často s emotívnym podfarbením) tradujú ústnym podaním v rôznych obmenách – že JAMA nie je miesto, ale stav mysle.“
– Lucia G. Stach, Vlna 85, december 2020
„Ne/festival bol priestorom citlivého kontaktu s Adamčiakovou tvorbou, ktorý sa vo forme performancií vinul celým jeho trvaním. Zásluhou kvalitného kurátorského a dramaturgického spracovania rezonuje účinok festivalu ešte aj niekoľko dní po jeho skončení. Nevýhodou tohto typu podujatia je jeho špecifickosť, ktorá vyžaduje aspoň minimálnu mieru diváckeho povedomia o osobnosti, charaktere a rozsahu tvorby autora. Na záver možno zhodnotiť, že JAMA sa metaforicky stala samotným Adamčiakom, teda lokálna rozmerom, svetová kvalitou.“
– Dominika Chrzanová, Flashart, január 2021
„What I’m sure is that small, considerate events like Jama are vital, even more so in such nasty times. Because they may help us to navigate through these new realities we’re in. And make us experience remote collectivity, new constellations of a ‚we‘, reaching beyond next door, behind the hill, and across borders – no matter if you’re in Banská Belá, Belarus, Ukraine, or Poland.“
– Jürgen Rendl, cestovateľ, pozorovateľ a autor, hosť JAMA 2020, FB status
JAMA 73
„Festival JAMA bol prínosný vo viacerých smeroch: oboznámil s tvorbou Milana Adamčiaka aj ľudí mimo umeleckej scény – obyvateľov Banskej Štiavnice a Banskej Belej. Tiež poskytol inej skupine ľudí, (ktorí poznali Adamčiaka viac-menej teoreticky), plastický, až tvrdý pohľad na jeho každodenný život. Ale predovšetkým nám všetkým umožnil prežiť na vlastnej koži, aké dôležité je vyjsť zo svojich „bublín“ – vžitých diskurzov, v ktorých sme zvyknutí sa pohodlne pohybovať. Pomohol nám objaviť, že hmlisté oblasti, priestory na hranici (medzi médiami, medzi nízkym a vysokým umením, medzi teóriou a praxou, medzi intelektuálnou a populárnou kultúrou) sú tie najplodnejšie. Pojem intermediality dostal pre mňa konečne celkom konkrétny, na vlastnej koži zažitý zmysel.
Táto JAMA jednoducho krásne zaplnila dieru po výnimočnom človeku a niet pochýb, že samotný Milan by bol nadšený.“
– Alexandra Tamásová, kurátorka Zbierok moderného a súčasného umenia SNG @ Denník N, 29. 10. 2019
„Rada by som uviedla festival JAMA – 73. ročník Milana Adamčiaka ako príklad intermediálneho festivalu, ktorý prekročil hranice festivalu, ako ho poznáme, spojil ľudí z rôznych umeleckých profesií, nielen aktualizoval odkaz Milana Adamčiaka v prostredí, v ktorom žil, ale aj vytvoril akúsi sociálnu plastiku v miestnej komunite. Dôležité je, že tento festival zážitkovým spôsobom jednak aktualizoval tvorbu intermediálneho tvorcu Milana Adamčiaka v prostredí, v ktorom žil, ale najmä otvoril myšlienku intermediálneho umenia ako spôsobu vnímania naliehavosti vyjadrenia sa voči stavu sveta pre mladých ľudí, ktorých prišlo naozaj veľa.“
– Lucia G. Stach, vedúca kurátorka Zbierok súčasného umenia SNG @ Rádio Devín, 17. 1. 2020
„Za udalosť roka považujem fenomén: malé lokálne festivaly – hlavne akciu JAMA 73. ročník Milana Adamčiaka. Objavovanie slovenských svetových ľudí pre mladšie generácie sa stalo novým poľom pre pozitívnu deviáciu. JAMA bol festival lokálny, ale so svetovým potenciálom stať sa naozajstnou kultovou udalosťou. Banská Belá a Banská Štiavnica v novom prekvapivom svetle.“
– Tomáš Prišitiak, hudobník, filmár, riaditeľ Karloveskej knižnice @ Denník N, 12. 12. 2019
„Z prvého ročníka (ne)festivalu JAMA zostali pekné spomienky. Kvitujem svojráznu podobu programu, ktorý organizátori naplánovali ozajstne zaujímavo a netypicky. Ako vzácny aspekt som vnímal prepojenie hudobného, výtvarného, tanečného a literárneho sveta, ako aj prepojenie programu smerom k miestnym obyvateľom.“
– Ondrej Veselý @ Hudobný život 11/2019
„Podujatie JAMA – 73. ročník Milana Adamčiaka (1946–2017) zorganizovali začiatkom októbra 2019 členovia zoskupenia Cluster ensemble Eva Vozárová, Fero Király a Ivan Šiller v spolupráci s ďalšími členmi, partnermi a hosťami, ale aj s lokálnou scénou Banskej Štiavnice a okolia. Udalosť dodatočne pomenovaná ako ne-festival sa stalajedným z vrcholov festivalovej sezóny minulého roka nielen intenzitou zážitkov a atmosférou miesta, ale najmä vzájomným prepojením médií, oblastí umenia a účastníkov medzi sebou. Má preto zmysel sa k nej ešte raz vrátiť.
(…)
JAMA totiž bola nielen festivalom, ale aj jednou z mnohých možných ciest do Adamčiakovej vymyslenej krajiny. Fiktívne kráľovstvo Panfília vzniklo v roku 1972 z jeho záujmu o patafyziku a poskytovalo mu mentálny priestor pre „radosť a lásku ku všeličomu, takmer ku všetkému“. „Filein“ je po grécky milovať, „pan-“ v slovenčine môže byť „vše-“a latinské pro arte nova kóduje „za nové umenie“ v skratke pan, ktorou sa podpisovaliv 60. rokoch spolu s Robom Cyprichom. Erbovým symbolom Panfílie bola píšťala syrinx gréckeho Pana, bôžika neviazanosti, slobody a blízkeho vzťahu k prírode a Panfílsky kalendár ako „príručka pre panfílsku pospolitosť“ vznikal sporadicky od roku 1979. Jeden výročný panfílsky sviatok teda pribudol. JAME sa podarilo ponúknuť účastníkom panfílsky únik z reality dobrovoľným stratením sa.“
– Lucia G. Stach, vedúca kurátorka Zbierok súčasného umenia SNG @ Vlna, časopis o súčasnom umení a kultúre, ročník XXII, č. 82, máj 2020