Povedali o JAMA

 

Foto: Ján Viazanička

„JAMA sa napriek všetkému aj tento rok v októbri uskutočnila vďaka umelecko-kurátorskému manažmentu tandemu Fero Király & Eva Vozárová, ich tohtoročnému tímu a zázemiu v Banska St a nica Contemporary priamo v Banskej Štiavnici.  

Páči sa mi žáner „umelecká spomienka“, ktorý podujatie zaviedlo ako svoj PR opis. Je to stručné zhrnutie funkčnej a otvorenej kurátorskej koncepcie. Naznačuje, že hoci inšpiráciou je už uzavretá Adamčiakova tvorba, vzdáva sa pátosu historického pripomínania a odmieta byť pomníkom (aj počítaním ročníkov od narodenia MA, akoby bol stále živý). JAMA trvá na tvorivom pokračovaní z východiska jeho spôsobu myslenia rozvíjaním 1) nových a aktuálnych umeleckých prejavov priamo alebo voľne inšpirovaných jeho impozantne bohatou umeleckou prácou a 2) intermediálnych ideí a diel iných autorov a ich nových interpretácií. 

Tento rok bola JAMA skôr hlboká ako široká, keďže sa celý (ne)festival presunul do on-line podoby bez živého publika. Ako uvidíme, to nakoniec celú akciu vypointovalo. Svätopluk Mikyta vyzdvihol moment improvizácie a to, že bez publika sa pre participujúcich stal festival happeningom. Zuzana Bodnárová vyslovila myšlienku, ktorú si viacerí účastníci minulého ročníka (často s emotívnym podfarbením) tradujú ústnym podaním v rôznych obmenách – že JAMA nie je miesto, ale stav mysle.“

– Lucia G. Stach, Vlna 85, december 2020

 

„Ne/festival bol priestorom citlivého kontaktu s Adamčiakovou tvorbou, ktorý sa vo forme performancií vinul celým jeho trvaním. Zásluhou kvalitného kurátorského a dramaturgického spracovania rezonuje účinok festivalu ešte aj niekoľko dní po jeho skončení. Nevýhodou tohto typu podujatia je jeho špecifickosť, ktorá vyžaduje aspoň minimálnu mieru diváckeho povedomia o osobnosti, charaktere a rozsahu tvorby autora. Na záver možno zhodnotiť, že JAMA sa metaforicky stala samotným Adamčiakom, teda lokálna rozmerom, svetová kvalitou.“

– Dominika Chrzanová, Flashart, január 2021

 

„What I’m sure is that small, considerate events like Jama are vital, even more so in such nasty times. Because they may help us to navigate through these new realities we’re in. And make us experience remote collectivity, new constellations of a ‚we‘, reaching beyond next door, behind the hill, and across borders – no matter if you’re in Banská Belá, Belarus, Ukraine, or Poland.“

– Jürgen Rendl, cestovateľ, pozorovateľ a autor, hosť JAMA 2020, FB status

 

„Festival JAMA bol prínosný vo viacerých smeroch: oboznámil s tvorbou Milana Adamčiaka aj ľudí mimo umeleckej scény – obyvateľov Banskej Štiavnice a Banskej Belej. Tiež poskytol inej skupine ľudí, (ktorí poznali Adamčiaka viac-menej teoreticky), plastický, až tvrdý pohľad na jeho každodenný život. Ale predovšetkým nám všetkým umožnil prežiť na vlastnej koži, aké dôležité je vyjsť zo svojich „bublín“ – vžitých diskurzov, v ktorých sme zvyknutí sa pohodlne pohybovať. Pomohol nám objaviť, že hmlisté oblasti, priestory na hranici (medzi médiami, medzi nízkym a vysokým umením, medzi teóriou a praxou, medzi intelektuálnou a populárnou kultúrou) sú tie najplodnejšie. Pojem intermediality dostal pre mňa konečne celkom konkrétny, na vlastnej koži zažitý zmysel.

Táto JAMA jednoducho krásne zaplnila dieru po výnimočnom človeku a niet pochýb, že samotný Milan by bol nadšený.“

– Alexandra Tamásová, kurátorka Zbierok moderného a súčasného umenia SNG @ Denník N, 29. 10. 2019

 

„Rada by som uviedla festival JAMA – 73. ročník Milana Adamčiaka ako príklad intermediálneho festivalu, ktorý prekročil hranice festivalu, ako ho poznáme, spojil ľudí z rôznych umeleckých profesií, nielen aktualizoval odkaz Milana Adamčiaka v prostredí, v ktorom žil, ale aj vytvoril akúsi sociálnu plastiku v miestnej komunite. Dôležité je, že tento festival zážitkovým spôsobom jednak aktualizoval tvorbu intermediálneho tvorcu Milana Adamčiaka v prostredí, v ktorom žil, ale najmä otvoril myšlienku intermediálneho umenia ako spôsobu vnímania naliehavosti vyjadrenia sa voči stavu sveta pre mladých ľudí, ktorých prišlo naozaj veľa.“

– Lucia G. Stach, vedúca kurátorka Zbierok súčasného umenia SNG @ Rádio Devín, 17. 1. 2020

 

„Za udalosť roka považujem fenomén: malé lokálne festivaly – hlavne akciu JAMA 73. ročník Milana Adamčiaka. Objavovanie slovenských svetových ľudí pre mladšie generácie sa stalo novým poľom pre pozitívnu deviáciu. JAMA bol festival lokálny, ale so svetovým potenciálom stať sa naozajstnou kultovou udalosťou. Banská Belá a Banská Štiavnica v novom prekvapivom svetle.“

– Tomáš Prišitiak, hudobník, filmár, riaditeľ Karloveskej knižnice @ Denník N, 12. 12. 2019

 

„Z prvého ročníka (ne)festivalu JAMA zostali pekné spomienky. Kvitujem svojráznu podobu programu, ktorý organizátori naplánovali ozajstne zaujímavo a netypicky. Ako vzácny aspekt som vnímal prepojenie hudobného, výtvarného, tanečného a literárneho sveta, ako aj prepojenie programu smerom k miestnym obyvateľom.“

Ondrej Veselý @ Hudobný život 11/2019

 

„Podujatie JAMA – 73. ročník Milana Adamčiaka (1946–2017) zorganizovali začiatkom októbra 2019 členovia zoskupenia Cluster ensemble Eva Vozárová, Fero Király a Ivan Šiller v spolupráci s ďalšími členmi, partnermi a hosťami, ale aj s lokálnou scénou Banskej Štiavnice a okolia. Udalosť dodatočne pomenovaná ako ne-festival sa stalajedným z vrcholov festivalovej sezóny minulého roka nielen intenzitou zážitkov a atmosférou miesta, ale najmä vzájomným prepojením médií, oblastí umenia a účastníkov medzi sebou. Má preto zmysel sa k nej ešte raz vrátiť.

(…)

JAMA totiž bola nielen festivalom, ale aj jednou z mnohých možných ciest do Adamčiakovej vymyslenej krajiny. Fiktívne kráľovstvo Panfília vzniklo v roku 1972 z jeho záujmu o patafyziku a poskytovalo mu mentálny priestor pre „radosť a lásku ku všeličomu, takmer ku všetkému“. „Filein“ je po grécky milovať, „pan-“ v slovenčine môže byť „vše-“a latinské pro arte nova kóduje „za nové umenie“ v skratke pan, ktorou sa podpisovaliv 60. rokoch spolu s Robom Cyprichom. Erbovým symbolom Panfílie bola píšťala syrinx gréckeho Pana, bôžika neviazanosti, slobody a blízkeho vzťahu k prírode a Panfílsky kalendár ako „príručka pre panfílsku pospolitosť“ vznikal sporadicky od roku 1979. Jeden výročný panfílsky sviatok teda pribudol. JAME sa podarilo ponúknuť účastníkom panfílsky únik z reality dobrovoľným stratením sa.“

– Lucia G. Stach, vedúca kurátorka Zbierok súčasného umenia SNG @ Vlna, časopis o súčasnom umení a kultúre, ročník XXII, č. 82, máj 2020