Každé ráno, keď ráno vstanem, ako prvé sa oblečiem. Vôbec pri tom nevadí, že sa mi včera, keď som zaspával, nepodarilo úplne vyzliecť. Nič zvláštne, aj tak hodím na seba druhú kožu, ktorá môže pokojne preniknúť až do hláv cudzincov dní. Nezvyknem predsa len tak, bez nej, behať životom. Často snívam o tom, že kráčam celkom nahý, čo sa mi vlastne ešte ani raz nepodarilo. Úplne sa zvliecť zo všetkých tých koží, pred ktorými som nedokázal uniknúť, a chytili si ma do svojich vábivých farebných vzorov a pevných švov.
Úryvok z nenapísanej knihy od neznámeho autora
Pojem „druhá koža“ označuje niečo, čo nám človeku sedí, cíti sa v tom dobre a akceptuje to. Obvykle býva spájaný s dobre padnúcim oblečením, ktoré majiteľ nosí často a rád. „Táto bunda mi sadne ako uliata, hotová druhá koža.“ Druhá koža pôsobí prirodzene a autenticky.
Doslovný význam slovného spojenia v sebe paradoxne nesie aj opačnú súvislosť: druhá koža je „až“ druhá, pretože je nepôvodná a neautentická. Označuje niečo, čo nositeľovi nie je vlastné, no má pôsobiť, akoby bolo.
Objekt Druhá koža Evy Vozárovej a Fera Királya je špekulatívna parafráza na výzdobu, akou svoju identitu a kmeňovú príslušnosť oddávna prejavovali klany, spoločenstvá, etniká a triedy celého sveta. O diele píšu: „V dávnych dobách tetovania, bojové farby a kroje dnes nahrádzajú uniformy, rovnošaty, obleky či šperky. V každom kmeni platia pre výzdobu špecifické pravidlá, ktorých jednotiacimi prvkami sú farby, vzory a materiály charakteristické pre dané spoločenstvo.
Dominantní, nezávislí a kreatívni jedinci nadobúdajú v súčasnosti väčšiu schopnosť a výsadu unikátne sa ozdobiť a výraznejšie sa tak odlíšiť od iných členov svojich skupín. Väčšia výstrednosť býva spravidla signálom výsadného postavenia či výraznej osobnosti.
Preberanie vonkajších charakteristík či symbolov cudzích tried či skupín tak môže naznačovať oslabenú alebo submisívnu pozíciu, prípadne nezáujem o zovňajšok či nedostatok kreativity. Paradoxom doby je, že za výsadné sa zároveň považuje to, čo je sériovo vyrábané ako tzv. značkové, hoci to zo svojej podstaty je synonymom pre nejedinečné a v dnešnej dobe z pohľadu pôvodu často problematické.
Od druhej polovice 20. storočia býva preberanie takto umelo osvojených cudzích vizuálnych prvkov do osobnej či profesionálnej výzdoby jedinca (spravidla za finančnú alebo inú odplatu, no od druhej dekády 21. storočia čoraz viac aj na dobrovoľníckej báze) spájané o.i. so zhodnocovaním výkonov a renomé profesionálnych športovcov (teda tých, pre ktorých je šport práca) či jedincov pôsobiacich v zábavnom priemysle.“
Čo s tými, pre ktorých je prácou umenie? Nemali by sme byť tiež patrične ozdobení a dávať tak najavo svoj obchodný kontrakt s donormi akcie? Kľudne si to vyskúšajte.
Eva Vozárová je dramaturgička, performerka a kultúrna manažérka. Spoluzakladala a dodnes realizuje podujatie JAMA, je aj jedna polovica umeleckého združenia ooo. // www.zdruzenie.ooo
Fero Király je hudobník a intermediálny umelec. Zaoberá sa umeleckými projektami s presahom do performance, soundartu a zvukových inštalácií, interpretáciami súčasnej hudby, vývojom vlastných audiovizuálnych nástrojov a edukačnými projektmi v oblasti hudby a kreatívneho programovania. Je súčasťou umeleckých združení ooo a Cluster ensemble a spoluzakladateľom JAMA. // www.ferokiraly.com
E. Vozárová, F. Király: Druhá koža. 2022. Objekt. Grafická spolupráca: Matej Lacko. Majetok autorov.
identita –> výzdoba –>maska –> kontrakt –> kmene
